Prvýkrát ženou
Je mi 13 rokov, som na hádzanársky turnaji na Slovensku a prvýkrát som "to dostala". Cítim úplnú paniku, obieham kamarátky a zháňam vložky. Cítim sa hrozne. Všetky moje emócie spojené s menštruáciou sú negatívne. Stretlo ma niečo hrozné, s čím nemôžem nič robiť as čím sa musím zmieriť. Skrátka to tak je. Nikto mi nepovedal, že mám byť šťastná, že je to ďalší krok na mojej ceste za poznaním seba samé, seba ako ženy. A že menštruácia sa dá zvládnuť aj bez vložiek a tampónu. Každý mesiac trpím ako pes, zobu menej či viac ružových práškov a snažím sa "to" každý mesiac prežiť.
Teším sa až porodím, pretože potom "to" vraj bude lepší.
Hurá do sexshopu pre venušine guličky
Je mi 23, som vo 4. ročníku fyzioterapie a máme seminár s doktorom Skalkou o panvovom dne. Odchádzam s tým, že za "bochníky" na bokoch môže povolenej panvové dno, keď sa ho naučím používať, užijeme si s partnerom úplne úžasný sex a na ceste za poznaním môjho panvového dna mi pomôžu venušine guličky. A neviem, či to bol doktor Skalka alebo niekto iný, ale v hlave mi zostalo aj to, že ženy, ktoré neboli predtým neobmedzene zásobované vložkami a tampóny, dokázali menštruáciu ovládať. Zjednodušene povedané ako moč.
Prvýkrát v živote navštívim sexshop a odchádzam so svojimi prvými venušinými guľôčkami.
Prvá konfrontácia s realitou
Je mi 25, pracujem v nemocnici v Prostějove a chodím s anatomickým obrázkom panvového dna za mamičkami, ktoré rodili cisárskym rezom. Vysvetľujem im, ako je dôležité starať o jazvu, ako urýchliť zavinovanie maternice, aktivovať transverzálnej brušný sval a panvové dno. Zatiaľ vôbec netuším, ako sa cíti a čo prežívajú, ale všetko im hovorím s najlepším svedomím a vedomím a ako najlepšie zatiaľ dokážem.
Čierny pasažier na ceste z líbánek
Je mi 26 a sme s manželom na svadobnej ceste na Zakynthose a po pár dňoch sa cítim inak. Nie som to ja, niekde niečo ďaleko hlboko mi hovorí, že som tehotná, ale vôbec to nechcem počúvať, ani vnímať a príde mi to ako blbosť. Vôbec nechápem, kto to vo mne, ku mne prihovára. Avšak tehotná som, začínam počúvať to niečo, čo vo mne ku mne potichu hovorí a viem, že pod srdcom nosím syna. Od lekárov to vedieť nepotrebujem a ani nechcem, pretože viem, že to bude chlapec ako buk.
Som mamou a skúšam teóriu v praxi
Je 3.4. 2008, intenzívne počúvam ten hlas, ktorý ma vedie, telo funguje nejak automaticky, presne vie, čo má robiť a na 3 zatlačení, bez nástrihu a akýchkoľvek problémov je na svete Pepíno. Zažívam zmes rôznych pocitov a okrem iného si hovorím:
Tyhle krásne pocity sú ten údajne hrozný pôrod?
Nesúhlasím, je to nádhera.
Hneď v pôrodnici začínam skúšať to, čo som hovorila iným mamičkám a za 6 týždňov po pôrode mám figúru aj váhu ako pred pôrodom. Úžasné, funguje to a objavujem veľa nepoznaného.
Som mamou na druhú
Viem, že chcem minimálne 2 dve deti, tak 2-3 roky od seba. Je 2.4. 2010 a na svete je dcéra Markétka. Mimochodom, manžel sa narodil 1.4., Takže aby som mala doma krásnu baraní trojku, bolo jasne dané, že dcéra sa narodí 2.4. Úplne viem okamih, kedy bola "počatá", nepotrebujem počuť od doktora, že to bude dievča, pretože to viem.
Rodím ju úplne prirodzene v polohe na 4
a užívam si tie nádherné chvíle.
Figura a váha je späť asi za 3 mesiace po pôrode a ja pokračujem ďalej vo svojej ceste za poznaním panvového dna. Objavujem nepoznané.
Zahadzujú vložky a tampóny
Aj po druhom pôrode ma niekedy menstruce bolí, takže v tých pôrodoch to asi nebude a ja ďalej experimentujem so svojím telom a spoznávam ho. Vyložene sa teším na ďalšiu menštruáciu, čo nového spoznám a stále si nechcem pripustiť, že by som napríklad nemusela ani tie vložky potrebovať, že som úplne napojená na svoje telo, ktoré vnímam a som s ním stotožnený. Niekde na internete narazím na článok Renáty Skálová a čítam niečo ako emočné barometer a hádajte čo?
Indky nepoužívajú vložky.
Takže je to pravda a dovolím si pripustiť myšlienku, že skrátka menštruačná krv dokážem kontrolovať. Na menštruáciu sa teším a vnímam ju ako súčasť svojho ženstva. Nepotrebujem vložky ani tampóny, skrátka vnímam svoje telo a podľa jeho potrieb navštevujem záchod. Menštruácie ma vôbec nebolí.
Šírim osvetu
Je čas nastúpiť po materskej do práce, ale hovorím si, že predsa to, čo som v sebe objavila, si nemôžem nechať len pre seba. Môj manžel ma podporuje a hovorí mi, že aj ostatní muži majú právo zažívať so svojimi ženami to, čo zažíva on :-). Ako hovorí Tomáš Hajzler, našla som svoj jamku tj. talent a vášeň, ktorý šírim medzi ženy, ktoré o to stoja.
